Domáce projekty

313011V334: Inovatívne riešenia pohonných, energetických a bezpečnostných komponentov dopravných prostriedkov (akronym: iCoTS)

Priemyselný výskum životnosti automobilových komponentov nasledujúcej generácie dopravných prostriedkov.

Výskum a vývoj hydrodynamických meničov pre zefektívnenie hybridizácie pohonného sústrojenstva.

Výskum metód riadenia elektrických pohonov a vývoj nových topologických usporiadaní trakčných meničov.

Výskum v optimalizácii dynamiky a energetiky elektrickej trakcie.

Výskum a vývoj v oblasti optimálneho prevádzkovania batériových systémov.

Vývoj IKT pre zvyšovanie bezpečnosti prevádzkových vlastností a zvyšovanie inteligencie prostredníctvom samoučiacich sa algoritmov.

Analýza mechanických vlastností moderných systémov pre dopravné prostriedky formou HIL a PIL simulácií a prostredníctvom testovacích stolíc.

Obdobie riešenia:

09/2019 – 06/2023

Zodpovedný riešiteľ:

prof. Ing. Pavol Špánik, PhD., prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.

Spoluriešitelia:

Branislav Mičieta, Peter Mačuš, Jozef Buday, Marek Franko, Lubomir Sooš, Luboš Magdolen, Andrea Fedorková, Igor Kister

313012N944: Výskum a vývoj nového plazmového frézovacieho systému PLASMABIT BHA pre účinné a ekologické uzatváranie vrtov a zavedenie nového produktu do produkčného procesu

Hlavným cieľom projektu je výskum a vývoj plazmového frézovacieho systému PLASMABIT BHA (Bottom Hole Assembly), vykonanie funkčných testov prototypu a následné zavedenie nového produktu do produkčného procesu. BHA označuje zariadenie, ktoré sa nachádza vo vrte a je určené pre špecifickú činnosť či operáciu (frézovanie, vŕtanie, čistenie, a.i.). Náš nový produkt je určený na plazmové frézovanie produkčného potrubia (oceľovej rúry) s cieľom efektívnejšieho, ekonomickejšieho a najmä ekologickejšieho spôsobu tesného uzatvárania vyčerpaných ropných a plynových vrtov. PLASMABIT BHA bude vedieť bezkontaktne odstrániť časti produkčného potrubia určeného na tesné uzavretie vrtu a tak zabrániť úniku zostatkových ropných frakcií či plynu. Z dôvodu eliminácie ekologických dopadov rastie dopyt po nových efektívnych technológiách používaných pri ťažbe ropy a plynu. Tesné uzavretie vrtov sa stretáva s problémami ako čisté odstránenie produkčného potrubia, tesnosť a životnosť upchávky, ktoré náš produkt umožní významne eliminovať. Komplexný systém, ktorý vyrieši tieto problémy a splní požiadavky trhu má vysoko proexportný charakter s globálnym dosahom a zvýšil by významne konkurencieschopnosť Slovenska. Projekt je rozdelený do viacerých aktivít, ktoré na seba logicky nadväzujú. Ich náplňou je výskum plazmového frézovacieho systému spolu s výskumom nového napájacieho systému a novej generácie vysoko odolných elektród pre plazmový frézovací systém. Na výskum nadviaže vývojová fáza, kde sa bude prototyp intenzívne testovať až do odladenia finálnych parametrov. Žiadateľ zrealizuje aj aktivitu ochrany práv vytvoreného duševného vlastníctva. V inovačnej časti projektu plánujeme nákup infraštruktúry potrebnej pre zavedenie nového produktu PLASMABIT BHA do produkčného procesu.

Obdobie riešenia:

6/2019 – 2/2022

Zodpovedný riešiteľ:

prof. Ing. Pavol Špánik, PhD.

Spoluriešitelia:

Pavol. Rafajdus, Branislav Dobrucký, Michal Frivaldský, Michal Praženica, Slavomír Kaščák, Vladimír Vavruš, Marek Höger

APVV-17-0345: Výskum optimalizačných postupov na zlepšenie prenosových bezpečnostných a spoľahlivostných vlastností WET systémov

Projekt je zameraný na výskum metodiky optimalizácie prevádzkových parametrov systémov bezkontaktného prenosu energie (WET), reprezentujúcich progresívne riešenie transferu energie do mobilných a priemyselných zariadení. Hlavným zámerom projektu je výskum vlastností ovplyvňujúcich technické a hygienické vlastnosti (vyšetrovanie negatívneho dopadu na živé a neživé objekty) a relevantné parametre WET systémov, ktorými sú účinnosť, akčný rádius, spoľahlivosť, a environmentálna bezpečnosť.

Hlavným motívom tohto výskumu je fakt, že využitie WET systémov z hľadiska rôznorodého aplikačného využitia možno očakávať v rámci napájacej infraštruktúry elektromobilov, automobilov (bezkontaktné dobíjanie, napájanie palubnej dosky, napájanie infotainmentu, bezkontaktné dobíjanie entertainmetu – smartfóny, tablety etc...), alebo v rámci smart-grid systémov v domácnostiach, priemyselných nabíjačkách mobilných a obslužných robotov, medicínskych aplikáciách a pod. V prvom kroku riešenia pôjde o identifikáciu interakčných fenoménov, ktoré ovplyvňujú vznik negatívnej interferencie WET systémov s okolím. Ide najmä o:

• vyžarovanie EMI do okolia – modifikácia geometrie a rozloženia cievok,

• optimalizáciu topológie hlavného obvodu a kompenzačných prvkov,

• vhodný spôsob riadenia transferu energie.

Na základe získaných výsledkov bude realizovaná optimalizácia vlastností prostredníctvom multi-fyzikálnych analýz a viacúrovňových simulácií, tak aby došlo k zásadnému zlepšeniu účinnosti procesu príjmu a riadenia toku energie na strane záťaže. Ďalšou úlohou bude výskum interakcií WET systémov s biologickými systémami. Veľmi dôležitým krokom bude potlačenie nežiaducich vplyvov prostredníctvom topologickej optimalizácie WET systému, pričom primárnou metódou bude počítačová simulácia realizovaná prostredníctvom obvodových a blokových simulátorov, resp. systémov pre 3D analýzu polí (COMSOL), využívajúca modely s rozsiahlou oblasťou validity.

Obdobie riešenia:

08/2018 – 06/2022

Zodpovedný riešiteľ:

prof. Ing. Pavol Špánik, PhD.

Spoluriešitelia:

Michal Frivaldský, Viliam Jaroš, Miroslav Pavelek, Marek Paškala, Ján Morgoš, Michal Pipíška, Branislav Hanko

APVV-17-0218: Výskum mechanizmu interakcie biologických tkanív s vsokofrekvenčným elektromagnetickým poľom a jeho aplikácia vo vývoji nových postupov pri návrhu elektrochirurgických prístrojov

Cieľom výskumu predkladaného projektu je výskum interakcie vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa s biologickými tkanivami s dôrazom na skúmanie efektov vaporizácie, fulgurácie a desikácie tkanív. Uvedené tkanivové efekty budú skúmané v súvislosti s návrhom optimálnej elektrochirurgickej jednotky, ktorá je jedným z najčastejšie využívaných prístrojov v medicínskej praxi. Aj napriek tomu, že elektrochirurgická jednotka patrí k rutinným chirurgickým nástrojom, výskum jej vlastností je nevyhnutný predovšetkým z hľadiska jej vyššej bezpečnosti, efektivity, estetického hľadiska a v neposlednom rade aj z hľadiska vývoja nových elektrochirurgických prístrojov pre presne špecifikované oblasti použitia, či už v klasickej, dentálnej, laparoskopickej, prípadne estetickej chirurgii. Cieľom riešenia projektu bude aj výskum fenoménov zásadného dopadu na účinnosť elektrochirurgických prístrojov. Pôjde najmä o ich identifikáciu a analýzu možností ich využitia za účelom optimálneho riadenia elektrického výkonu zdroja v súvislosti so zmenou impedancie tkaniva. Dôležitým aspektom pritom bude implementácia a správna súčinnosť progresívnych riešení z hľadiska posúdenia frekvenčnej a teplotnej závislosti impedancie tkanív s rôznymi dielektrickými vlastnosťami. Pri riešení projektu budú využívané účinné nástroje vedeckého výskumu ako sú numerické multifyzikálne modelovanie biologických štruktúr a ich vlastností počas elektrochirurgického zákroku, experimentálne merania vlastností tkanív a navrhnutých technických riešení. Predpokladanou aplikačnou oblasťou systému budú optimalizované technické riešenia elektrochirurgických prístrojov a postupov vo vybraných oblastiach chirurgie.

Obdobie riešenia:

08/2018 – 06/2022

Zodpovedný riešiteľ:

doc. Ing. Dušan Koniar, PhD.

Spoluriešitelia:

Pavol Špánik, Miroslav Pavelek, Marek Paškala, Michal Frivaldský, Rastislav Štefún

APVV-20-0500: Výskum metód na zvýšenie kvality a životnosti hybridných výkonových polovodičových modulov

Predkladaný projekt sa zaoberá vysoko aktuálnou témou z oblasti výkonových polovodičových systémov, konkrétne výkonových polovodičových hybridných modulov. Penetrácia týchto komponentov v rámci priemyselných aplikácií je kontinuálne výraznejšia, k čomu prispieva aj značný rozvoj elektrifikácie dopravných systémov. Práve výkonové polovodičové moduly predstavujú základný stavebný prvok, ktorý umožňuje dosahovať zvyšovanie mieri elektrifikácie dopravných systémov. Na tomto mieste treba poznamenať, že spoľahlivosť, životnosť a efektivita modulov je primárnym aspektom pre dosahovanie ekologickej mobility. Z uvedených faktov sa projekt zaoberá problematikou eliminácie nepriaznivých javov, súvisiacich s výrobou výkonových polovodičových hybridných modulov. Riešenie spočíva vo výskume a vývoji progresívnych inšpekčných systémov pre detekciu porúch pri výrobnom procese.

Obdobie riešenia:

07/2021 – 06/2025

Zodpovedný riešiteľ:

prof. Ing. Michal Frivaldský, PhD.

Spoluriešitelia:

Libor Hargaš, Dušan Koniar, Kristián Takács, Jakub Škorvaga

VEGA 1/0593/20: Výskum riadenia toku energie v sieti pomocou smart transformátora

Projekt je zameraný na návrh topológie a riadiaceho systému elektronického “smart transformátora” v smart grid sieti. Primárna oblasť aplikácií je v rámci malých a stredných sietí, zložených z domácností, obnoviteľných zdrojov energie a zásobníkov. Cieľom projektu je výber topologickej konfigurácie a návrh riadenia toku energie elektronického inteligentného transformátora. Smart transformátor bude určený na riadenie toku energie medzi obnoviteľnými zdrojmi energie, záťažou (batérie), micro grid systémami a distribučnou sieťou. V rámci riešenia úloh bude metodika rozdelená na viacero častí, prvou časťou bude výber vhodnej topológie pre elektronický transformátor, druhým krokom je návrh aktívneho riadenia smart transformátora s dôrazom na minimalizáciu dodávky energie späť do distribučnej sústavy a maximalizáciu využitia energie v rámci uzla so smart transformátorom. Za účelom získania informácií o stave siete a jednotlivých prvkoch, bude potrebný podrobný návrh metód a systémov merania toku energie.

Obdobie riešenia:

01/2020 – 12/2022

Zodpovedný riešiteľ:

doc. Ing. Peter Drgoňa, PhD.

Spoluriešitelia:

Michal Frivaldsky, Ondrej Hock, Pavol Špánik, Peter Šindler, Ján Morgoš, Peter Sojka

VEGA 1/0085/21: Výskum metód na zvyšovanie účinnosti elektického prenosu výkonu s viacfázovými motormi pre automotívne aplikácie

Projekt je zameraný na problematiku optimalizácie účinnosti pohonov s viacfázovými motormi v oblasti automotívnych aplikácií. Náplňou projektu je výskum meničov a ich riadenia pre viacfázové motory. V prvom rade pôjde o špecifikáciu meniča z hľadiska účinnosti. Porovnajú sa klasické riešenia viacfázových striedačov s perspektívnymi možnosťami, ako sú maticové meniče. Druhou oblasťou výskumu bude vyšetrovanie minimalizácie vplyvu na sieť. Základným parametrom bude dosiahnutie účinníka prvej harmonickej zložky blízke jednej. Dôležitou časťou bude výskum vhodného spôsobu riadenia s optimalizáciou využitia vstupného napájacieho napätia, pričom primárnou metódou budú počítačové simulácie realizované prostredníctvom obvodových a blokových simulátorov (LTSpice, MATLAB) využívajúce modely s rozsiahlou oblasťou validity. Výsledkom syntézy bude typ meniča a spôsob riadenia. Na verifikáciu budú využité reálne vzorky skonštruovaných meničov. Posledným krokom bude riadenie dvoch viacfázových motorov jedným meničom.

Obdobie riešenia:

01/2021 – 12/2023

Zodpovedný riešiteľ:

Ing. Slavomír Kaščák, PhD.

Spoluriešitelia:

Branislav Dobrucký, Michal Praženica, Jozef Šedo, Roman Koňarik, Jakub Kellner, Patrik Resutík, Richard Zelník

VEGA 1/0063/21: Výskum elektronických regeneračných procedúr trakčných batériových článkov s cieľom ich sekundárneho použitia

V súčasnosti možno registrovať nárast využívania batériových technológií v energeticky náročných dopravných systémoch, alebo veľkokapacitných úložísk elektrickej energie. Nárast využívania lítia enormne zaťažuje produkčné kapacity s minimálnym ohľadom na socio-ekologické dopady. Tento trend je neudržateľný a z uvedeného dôvodu je nutné, aby úvahy producentov a spotrebiteľov smerovali k možnostiam recyklácie resp. regenerácie. V predkladanom projekte sa hlavné vedecko-výskumné ciele sústredia na možnosti regenerácie a revitalizácie kapacity opotrebovaných, resp. poškodených batériových článkov, ktoré možno sekundárne využiť v rámci energetického uzla domácnosti alebo elektromobilu. Ciele projektu preto uvažujú s výskumom a vývojom regeneračných procedúr a revitalizačných algoritmov založených na cyklickom nabíjaní/vybíjaní opotrebovaných článkov/batériových systémov s dôrazom kladeným na obnovenie čo najvyššieho percenta pôvodnej kapacity.

Obdobie riešenia:

01/2021 – 12/2023

Zodpovedný riešiteľ:

prof. Ing. Michal Frivaldský, PhD.

Spoluriešitelia:

Pavol Špánik, Peter Drgoňa, Michal Praženica, Jozef Šedo, Matúš Danko, Peter Ďurana, Marek Šimčák, Richard Zelník

VEGA 1/0371/19: Posudzovanie zraniteľnosti spoločnosti v dôsledku zlyhania dôležitých systémov a služieb v elektroenergetike

Znižovanie miery spoločenskej zraniteľnosti je jedným z hlavných princípov fungovania spoločnosti. Spoločenská zraniteľnosť je súčasťou hodnotenia rizík katastrof a kľúčovou informáciou potrebnou pre hodnotenie relevantných ohrození a opatrení na zmiernenie ich nežiaducich dopadov. Stanovenie kľúčových dimenzií zraniteľnosti tvorí základ pre znižovania rizika a zlepšenie pripravenosti spoločnosti na rôzne rizikové a krízové situácie. Súčasťou posudzovania zraniteľnosti je aj stanovenie zdrojov nevyhnutných na riešenie nežiaducej udalosti.

Projekt je zameraný na výskum možností kvantifikácie miery zraniteľnosti spoločnosti v dôsledku zlyhania dôležitých systémov a služieb v subsektore elektroenergetika. Hlavným výstupom projektu bude hierarchický model a metodika posudzovania spoločenskej zraniteľnosti, s praktickou aplikáciou pre konkrétne zvolené územie, pri uvažovaní zlyhania časti elektrizačnej sústavy. Dosiahnuté výsledky riešenia projektu budú zhrnuté v odbornej knižnej publikácii.

Obdobie riešenia:

01/2019 – 12/2021

Zodpovedný riešiteľ:

Ing. Mária Lusková, PhD. (FBI, ŽU v Žiline)

Zodpovedný riešiteľ za FEIT:

doc. Ing. Peter Braciník, PhD.

Spoluriešitelia:

Branislav Dobrucký

KEGA 018ŽU-4/2021: Moderné metódy výučby pri analýze, modelovaní a riadení výkonových polovodičových systémov

Projekt je zameraný na využitie najmodernejších výskumných a edukačných metód orientovaných na rozvoj problematiky Výkonových Polovodičových Systémov (VPS) na technických školách so zameraním na elektrotechniku s cieľom podpory rozvoja vedomostí a zručností absolventov technických škôl.

K prioritným cieľom projektu patrí vypracovanie moderných výskumných a edukačných pomôcok pri tvorbe študijných materiálov, vysokoškolskej učebnice/skrípt a podporných didaktických prostriedkov, pre potreby výučby VPS. Dôležitou podmienkou je integrácia obsahu vzdelávania do reálneho prostredia pracovného trhu, teda prepojenie moderných technológií z praxe a výučbového procesu. Na základe výsledkov projektu sa predpokladá aj ďalší inovatívny výskum v danej vedeckej oblasti.

Obdobie riešenia:

01/2021 – 12/2023

Zodpovedný riešiteľ:

Ing. Michal Praženica, PhD.

Spoluriešitelia:

Peter Drgoňa, Ing. Anna Simonová, Marek Paškala, Slavomír Kaščák, Jozef Šedo, Roman Koňarik